Naše svetlo verzus svetlo hviezd

, Autor:
Po stáročia obyvatelia našej planéty Zem vedeli, že vo dne im svieti Slnko a v noci Mesiac a hviezdy. Fáza Mesiaca určovala výšku intenzity osvetlenia ich polí, lúk, lesov... Mohli pozorovať taký počet hviezd, aký dnes neuvidíme ani v najodľahlejších končinách planéty. Slovenský zväz astronómov amatérov a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, konkrétnejšie Sekcia ochrany pred svetelným znečistením sa snaží eliminovať dopady svetelného znečistenia na Slovensku, keďže legislatívu, ktorá by sa v potrebnej miere zaoberala svetelným znečistením nemáme.


Výroba elektrickej energie spôsobila veľký prevrat v celej spoločnosti. Môžeme počúvať rádio, pozerať televíziu, odpovedať na e-maily či využívať sociálne siete.  Tá istá elektrická energia nám umožňuje svietiť si, keď ideme v noci na záchod alebo do kuchyne. Svietime si pri čítaní kníh, lúšteniu krížoviek... Ak chceme v noci pozorovať hviezdy, tiež si na nich zasvietime. Stop! Nie je to postavené na hlavu? Veď, ak chceme v dnešnej dobe pozorovať hviezdy, musíme predsa zhasnúť. A tu je ten problém.


Nesprávne naprojektované svietidlá osvetľujú hlavne nebo nad nami a nie cestu pod našimi nohami, či kolesami áut. V USA ročne minú na svietenie do vzduchu 2 miliardy dolárov. Už aj na predmestiach je veľmi obtiažné pozorovať Mliečnu dráhu. V centrách vidíme len tie najjasnejšie hviezdy a planéty. Tradičné mestské hvezdárne svojim návštevníkom ukazujú len nejakú tu planétu alebo Mesiac. Hmlovinu málokedy a len tie s lepšími ďalekohľadmi. Často používané staré „kudéčka“  nestíhajú držať krok. No nie je to len slabým výkonom zastaranej techniky. Ako máme pozorovať na presvetlenej oblohe? Gradient často zasahuje veľmi vysoko nad obzor. Že je to problém len nás astronómov? Omyl! Týka sa to každého.


Hormón melatonín je jedným z najvýznamnejších hormónov pre telo človeka. Je vylučovaný v epifýze (žľaza s vnútorným vylučovaním) len za tmy. Jeho produkcia sa môže obmedziť či dokonca úplne zastaviť keď si v noci zasvietime napríklad pri vykonávaní potreby. Veľmi zle na tvorbu melatonínu vplýva aj spánok v osvetlenej miestnosti. Nehovoriac o ľuďoch pracujúcich na nočných zmenách. A kvôli čomu ho vlastne potrebujeme? Počas dňa v bunkách vznikajú genetické chyby, ktoré opravuje práve melatonín. V konečnom dôsledku platí, že čím je jeho doba vylučovania kratšia, tým menej genetických porúch sa stihne opraviť. Nedostatočná dĺžka noci, teda doby počas ktorej nie sme vystavení osvetleniu, ovplyvňuje náladu a spôsobuje celý rad ochorení. Malé množstvo melatonínu v krvi je príčinou depresií, únavy, bolesti hlavy, ale aj oveľa vážnejších ochorení. Nevynímajúc rakovinu, hypertenziu, obezitu, Alzhaimerovu chorobu a iné. Autisti majú hodnoty melatonínu značne nižšie ako zdraví jedinci. Okrem toho melatonín riadi produkciu ďalších hormónov ako napríklad adrenalínu či kortizolu.


Na otázku aké máme v oku receptory väčšina z nás odpovie, že tyčinky a čapíky. Od roku 2007 to však už neplatí. Tyčinkami a čapíkmi vnímame farby, svetlo a obrysy. Tretí druh buniek, tzv. fotosenzitívne Retinálne Gangliové bunky (photosensitive Retinal Ganglion Cells), slúži na vnímanie svetla. Hlavnú časť bunky tvorí farbivo melatopsín citlivé na modré svetlo. Po zachytení obrazu, je prenášaný nervovými vláknami do zrakového centra v zadnej časti mozgu. No nie len tam. Niektoré nervové vlákna spájajú sietnicu so suprachiazmatickým jadrom, ktoré funguje ako hlavné hodinky organizmu.


Svetlo z lámp prekáža aj rastlinám. Stromy vysadené v parkoch v blízkosti nesprávne naprojektovaných svietidiel, väčšinou sa jedná o gule, opadávajú na jeseň oveľa neskôr a tak nie sú pripravené na mrazy a hynú.


Počet úmrtí hmyzu v dôsledku snahy letieť za svetlom a to za každú cenu dosahuje denne miliardy na celom svete. Množstvo molí vyčerpá svoje sily a tak uhynie od vysilenia. Často sa stáva, že sa krídlatý hmyz dostane do priameho styku s nechránenou výbojkou. Na následky zasiahnutia elektrickým prúdom zahynie a zvyšky tiel sa usadzujú na dne skleneného „obalu“ svietidla, ktorý je tam často zbytočne, čo ešte viac znižuje účinnosť takéhoto svietenia. Čo to znamená? Zbytočne sme prišli o peniaze. Znova a znova.


Oveľa väčší ohlas má v súčasnosti masový úhyn vtákov. Tie počas nočného sťahovania často vo vysokej rýchlosti nestíhajú registrovať osvetlené výškové budovy. Po náraze ich ročne uhynie približne 100 miliónov.


Poznáte astronóma - pozorovateľa, ktorý by rád pozoroval na presvetlenej oblohe, kde vidí len Mesiac a nejakú tú planétu? Určite nie. Všetci amatéri a o to viac profesionáli sú nútení Foto: Zdeno Brnoliakvyhľadávať oblasti čo najmenej zasiahnuté svetelným smogom nielen z miest. Podľa definície je pozorovateľ stránka zúčastnená na istom konaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať. Lenže tu zasiahnuť môžeme.


Slovenský zväz astronómov amatérov a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, konkrétnejšie Sekcia ochrany pred svetelným znečistením sa snaží eliminovať dopady svetelného znečistenia na Slovensku, keďže legislatívu, ktorá by sa v potrebnej miere zaoberala svetelným znečistením nemáme.

Podporte medzinárodný projekt Koľko hviezd ešte vidíme?, do ktorého sa v roku 2011 zapojila aj Slovenská republika. Stačí sa voľným okom pozrieť na isté súhvezdie na oblohe, zapamätať si približne koľko hviezd v danom súhvezdí vidíte a správu z pozorovania odoslať pomocou vopred pripraveného formulára. Výsledky pozorovaní sú vyhodnocované a zakresľované do celosvetovej mapy svetelného znečistenia. Všetko potrebné sa dozviete aj na slovenskej stránke projektu http://svetelneznecistenie.sk/stars. Nezabudnite, že to robíte pre seba a svoje deti! Ďalšie informácie týkajúce sa svetelného znečistenia nájdete na stránke www.svetelneznecistenie.sk.


Autor: René Novysedlák,
koordinátor projektu How many stars? na Slovensku,
SZAA, Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV

Foto: Jan Kondziolka, Zdeno Brnoliak Jeremy Stanley