(SITA) - V sobotu 25. marca na jednu hodinu (od 20:30 do 21:30) symbolicky zhasne osvetlenie v mestách a obciach, v tme sa ocitnú aj pamiatky, rôzne organizácie a inštitúcie, školy a iné budovy, čím deklarujú svoj pozitívny postoj k ochrane planéty. Cieľom je poukázať na rýchle spotrebovávanie prírodných zdrojov, klimatické zmeny a znečistenie. „Radi by sme vyzvali mestá, obce, inštitúcie, školy a jednotlivcov, aby podporili projekt symbolickým zhasnutím svetiel počas Hodiny Zeme a ukázali, že problémy súvisiace so zmenou klímy im nie sú ľahostajné“, povedal koordinátor projektu na Slovensku Jaroslav Merc, člen Sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenského zväzu astronómov.
Podľa Heleny Čárskej zo organizácie WWF Slovensko cieľom Hodiny Zeme nie je ušetriť energiu za jednu hodinu, ale inšpirovať milióny ľudí na celom svete žiť zodpovednejšie, rozumnejšie a úspornejšie voči prírode a životnému prostrediu. „Hodina Zeme je viac ako len zhasínanie svetiel na hodinu raz za rok, je to o podpore myšlienky ohľaduplného správania k našej planéte. Je to jedna z príležitostí, keď sa každý z nás môže zamyslieť, ako zmeniť svoje konanie v každodennom živote, aby sme životné prostredie zaťažovali čo najmenej,“ povedala. Do projektu sa tento rok zatiaľ prihlásilo 28 slovenských miest, zhasnúť by malo aj 31 pamiatok, 45 organizácií a firiem, ako aj 21 škôl.
Projekt Hodina Zeme funguje od roku 2007, keď 2 000 firiem a 2,2 milióna domácností v austrálskom meste Sydney vyplo na hodinu osvetlenie. Už o rok neskôr sa do akcie zapojilo 35 krajín, v minulom roku ich bolo viac ako 170. Kampaň vlani podporilo viac ako 40 slovenských miest, takmer 40 pamiatok, 80 organizácií a 25 škôl. Hodinu Zeme organizuje World Wildlife Fund (WWF). Slovensko sa do kampane zapája od roku 2010, zastrešuje ju WWF Slovensko, Sekcia ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a Slovenský zväz astronómov.
Klimatická zmena predstavuje predovšetkým vážny environmentálny problém, sekundárne má negatívne dôsledky na produkciu potravín, prístup k vode či energii v rozvojových krajinách, ale aj na hladinu oceánov či teplotu vzduchu. Existuje tiež silné prepojenie medzi klimatickou zmenou a nárastom chudoby vo svete. Jedným z dôsledkov klimatickej zmeny je aj to, že roky 2014 až 2016 boli postupne vôbec najteplejšími rokmi v histórii meraní. „Vedci sa zhodli na tom, že takýto vývoj je do značnej miery ovplyvnený ľudskou činnosťou. Preto sa začalo hlasnejšie hovoriť o potrebe redukcie vplyvu človeka na klimatický systém Zeme, predovšetkým o znížení emisií skleníkových plynov do atmosféry a o šetrnejšom využívaní krajiny,“ zdôraznil klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
(c) 2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.